Detská encyklopédia domácich zvierat

Projekt podporovaný Občianskym združením Poza školu v Omšení

Detský web:

O projekte:

Na hlavnú stránku

Podporujú nás:

Projekt detí Základnej školy v Omšení a

Základní školy v Sivicích

26. 10.2007 tretiaci navštívili Centrum voľného času v Dubnici nad Váhom. Prečo sme sa vybrali práve tam? Je to miesto, kde nájdete plno zvierat, vtákov, plazov, bežných i exotických rastlín a hlavne milých dospelákov, ktorí si nájdu na vás voľný čas.

Z Omšenia sme vyrazili autobusovým spojom. Cesta bola príjemná a poučná. Zopakovali sme si základy z dopravnej výchovy, pripomenuli si, ako sa správať v dopravných prostriedkoch, ako byť ohľaduplní k cestujúcim. Z okna sme spoznali naše okolité dediny a mestá, ktoré v učebnici nevidíme a z mapy ťažko spoznáme. Vo vlastivede sa učíme rozdiely medzi mestom a dedinou. A ako najlepšie zmúdrieť? Treba sa vybrať z dediny do mesta a tie rozdiely vidieť.

Prešli sme si aj cez prechod v hustej premávke, stlačili sme si i zeleného panáčika. Museli sme chodiť po chodníkoch vpravo, aby sme dodržiavali pravidlá chodcov. Nuž v meste predsa len funguje všetko inak ako na dedine.

V centre sme sa dozvedeli neskutočné veci. Pozreli sme si aj pripravovanú výstavu venovanú živote a ochrane jedinečnosti krásy krajín tretieho sveta. Dozvedeli sme sa, ako sa žije bez ľudských výdobytkov – ako žije človek bez televízie, rádia, telefónu.... dokonca aj bez splachovacieho záchodu či bežnej veci ako je kovová lyžica na jedenie. Nikto z nás si nevedel predstaviť, ako by žil v malom prístrešku z bambusového dreva a palmových listov, bez okien a dverí, na rohoži, na zemi.

A čo ak by sa k nám doplazili hady, pavúky a iné nohaté potvorky. Spočiatku sme sa báli a podaktorých aj striasla tá predstava.

Keď sme si ich zblízka obzerali v teráriách, nezdali sa nám také strašidelné. Teta, ktorá pracuje v CVČ, vravela, že si nevie predstaviť, že by ich tu nemali. Bolo by im smutno a pusto, akoby bez života. Začala nám rozprávať zaujímavosti o hadoch, pavúkoch, rybičkách i väčších rybách, korytnačkách a nám sa to páčilo. Bolo vidieť, že zvieratká ma rada. Aj my máme zvieratá radi. Deti o svojich domácich miláčikoch rozprávali rôzne historky a teta sa len usmievala...

Zaujímavosti sme si zapísali do nášho projektového zápisníčka. Aké? Napríklad, že náš najdlhší had je užovka stromová a meria skoro 2 metre, alebo že najväčšia šelma v našich lesoch je medveď a práve teraz sa začína ukladať na zimný spánok a bude hybernovať...

Vybrali sme sa aj do skleníka. Museli sme sa dívať pod nohy, lebo okrem rastlín v ňom voľne žijú malé korytnačky i dve veľké vodné v jazierku. Na vlastné oči sme videli, ako dozrievajú banány. Nikto z nás netušil, že budú ružové. Deti prekvapila ich výška a že rastú v strapcoch ako hrozno.

No najviac sa nám páčilo vonku, kde sme videli ich malý zverinec. Štebotalo tam mnoho farebných vtáčkov a papagájov, našli sme i krásne zajace a biele potkany / a fuj, riadne to tam smrdelo/ v ohrade sa pásli kone a lama, našli sme i pštrosy, rozveselili nás hladné kozičky, potešili sme psíkov, zasmiali sme sa na farebnom manželskom páre kačky a káčera, či na zaujímavom kohútovi a sliepkach.

Videli sme a počuli sme teda mnoho. Niečo sme vedeli z kníh, niečo z televízie, ale o mnohom sme ani netušili. Exkurzia sa nám veľmi páčila a deti sa sem rozhodne ešte vrátia. So sebou sme si zobrali plán akcií. Pošepky sme sa dohodli, že pošleme vyslancov pred Vianocami a zvieratkám pošleme darčeky. Nás by suchý chlieb, pečivo, obilie, ovocie a zelenina nepotešili, ale zvieratká si rozhodne pochutnajú. Už teraz sa na Vianoce tešíme!

Cestou domov sme sa zastavili v predajni s domácimi miláčikmi a chovateľskými potrebami. Majiteľka obchodu je milá a hlavne je to trénerka dvoch psích šampiónov. Pozreli sme si jej ocenenia a zlaté poháre. Náš záujem o zvieratká ju potešil a tak nám odpovedala na všetky zvedavé otázky. Na pultoch s tovarom sme mohli oči nechať. V akváriách a teráriách sa mihali prekrásne rybičky, ráčiky, slimáky i korytnačky. V klietkach vyspevovali kanáriky, papagáje a andulky. Obdivne a s rešpektom sme si pozreli aj ponúkane hady. Pochválili sme sa získanými vedomosťami.

Pri odchode však samé od seba začali vyskakovať peňaženky a tak sa nakupovalo. Domov sme ponúkli 6 škrečkom / samozrejme sme telefonovali mamičkám, aby dali súhlas / a jednému žltému slimákovi v našom triednom akváriu. Dievčatá sa vyzdobili nádhernými náramkami so zvieracími motívmi a kupovali sa aj hračky pre škrečkov, psíkov, semenové tyčinky pre papagáje...

Nabudúce, keď budeme mať Deň zvierat, zozbiera sa v našej triede riadna zvieracia rodina. Mňa teší, že deti čoraz viac milujú zvieratá. Ako inak viete odpovedať na otázku: „Pani učiteľka, je hrdinský skutkom Malého Noe aj to, že si domov kúpim tohto krásneho škrečka?“

Je hrdinstvo u dieťaťa, keď dá domov malému tvorčekovi? Ja si myslím, že áno. Na začiatku projektu mali domáceho miláčika len tri deti z našej triedy. Dnes, na konci októbra, je to už takmer polovica detí z triedy.

Bol to krásny deň, plný učenia, zábavy, zážitkov a životných skúseností. Isto by sa veľa naučili i naši štvrtáci a starší animátori z projektového tímu, ktorých sme chceli zobrať so sebou. Pravidlá školy to vraj nedovoľujú a tak zakiaľ my sme sa učili na vlastné oči a uši, oni sa učili v škole za lavicami z učebníc. Aby sme im priniesli niečo z našej objavnej cesty, zobrali sme so sebou fotoaparáty a nafotili a natočili, čo sme spoznali. Sľúbili sme im, že ich nabudúce zoberieme so sebou..... i keby to bolo poza školu. Občianske združenie Poza školu nám pomôže.

Poďakovanie patrí Ľudmilke a Gabike.