Denysa

www.pozaskolu.sk

späť

Fašiangy a tradície

Tričká a šiltovky deťom venovala firma Lieskovec.

Naše blokové vyučovanie začínalo rozprávkou o Školienke, ako sa naľakala strašidla.  Rozprávka bola plná napätia a tak pozorne počúvali až do konca. Dozvedeli sme sa, ako si zvieratká z lúky urobili strašidlá. Len Lienka Školienka, neskúsená životom, nevedela o žiadnych Fašiangoch a teda ani o tradícii týchto sviatkov. Riadne sa  vyľakala.  My sme sa rozhodli, že vyľakáme nášho pána riaditeľa.

Najskôr sme si povedali, ako tieto sviatky vznikli a prečo sa tak ľudia v minulosti báli strašidiel a iných nástrah prírody. Pustili sme si aj dokumentárny film o Fašiangoch na dedine. Inšpirovaní tým, čo sme videli, pustili sme sa do masiek. Niektoré deti si masky priniesli hotové: Plesnivý dedko, dve babky s košom, dedko s fajkou,  fúzatý gazda, očarujúca cigánka a čarodejnica.

Štyri masky ale bolo treba vyrobiť. Eliška si vybrala Slameniaka, Nikolke sme pomohli s Husárom na koni. Alan chcel byť čert, priniesol si na to aj hotový chvost. Riško sa dlho nevedel rozhodnúť a tak sme rozhodli za neho, stal sa vojakom. Vybrali sme veľké papierové vrecia a pustili sa do práce. Maľovali všetky ruky, ešte aj dvoch mamičiek, čo prišli vypomáhať, sa mali čo zvŕtať.

O 11.00 hod mala prísť na návštevu miestna televízia, ale asi ich snehom zavialo, tak neprišli. Kto bol ale poruke, boli naši českí kamaráti. Verte, či nie, ale 150 km pre nás nie je žiadna prekážka. Stačí kamera, dataprojektor, ozvučenie a všetko je pripravené. Zazvoní trikrát zvoncom Skype a sme u nich na návšteve. V triede majú tiež fašiangové tvory od výmyslu sveta: čarodejnicu, vílu, berušku, krvilačného upíra, babku .... Ako sme sa dozvedeli, naši kamaráti sa dnes celý deň učia v maškarách. Museli mať riadne v škole veselo. Dnes už mali druhú videokonferenciu, lebo majú kamarátku v nemocnici, tak sa s ňou spojili, aby jej nebolo smutno a mohla sa aj trocha s nimi učiť.

Po videokonferencii  sme si ešte zopakovali pesničky a básničky, i fašiangovú burzovačku. Tak sme sa vybrali postrašiť nášho riaditeľa. Poviem Vám, podarilo sa opačné. Z poza rohu na nás vybehlo strašidlo s kockatou hlavou a po jednom nás začalo brať dnu. Aaaaaúúúúú.... To sme počuli za dvermi. Čo sa dialo nevieme, ale až keď sme tam poslali čerta, potom ta kockatá hlava vybehla von a kričala aaaúúúú. Nuž a potom konečne prišiel riaditeľ. Pozval nás a my sme burzovali, burzovali. A aj sme si vyburzovali čokoládovú tyčinku od pána riaditeľa a lízanku od pani zástupkyne. Boli štedrí, čože by nie, veď sme im pohrozili, že keď by nám nič nedali, naveky by sme ich strašiť chodili. Vy by ste urobili to isté, či nie?

Tu si môžete pozrieť videofilm z dnešného dňa tu.

Poďakovanie patrí mamičke Danke a Monike, že nám prišli pomáhať, Evkinej babičke za výborné šišky a Máriinej babičke za skvelé fánky. Fantasticky chutili. Ďakujeme.