|
Denysa |
|
Tento projekt podporuje Občianske združenie Poza školu. |
|
V tráve sedela Lienka. Bolo ráno na konci leta, slniečko sa milo usmievalo a Lienke bolo veľmi príjemne. Okolo nej prechádzali dve dievčatká. Poznala ich. Často sa pri nej hrávali. Ale nikdy nie takto skoro... Vrkoče majú zaplatené a na koncoch sa im vetrík pohráva s červenými stužkami. To je čudné, pomyslela si Lienka. Včera mali ešte ufúľané sukničky a zašpinené topánočky a dnes sú ako zrkadlo. A kamsi sa ponáhľajú.... Na chodníku je kaluž, v ktorej by sa dalo hrať, ale oni si ju vôbec nevšímajú. Na chrbte majú divné kufre. Hádam sa nesťahujú? preľakla sa Lienka. Kto by ma potom chytal, na ruku dával a čakal, kým odletím z najvyššieho prsta? Nie, nechcem, aby sa odsťahovali! Vyletela Lienka z trávy a uháňala za nimi. „Ahoj Lienka, ako sa máš? Priniesla si nám krásne počasie, však? Nehnevaj sa na nás, my teraz vôbec nemáme na teba čas. Ponáhľame sa do školy!“ Lienka ostala zarazená. Škola. Hmmm, čo to len môže byť? Dievčatá sa stratili v diaľke a ona sedela a premýšľala celé dopoludnie. Že by škola bol nejaký lietajúci stroj? Hmm... alebo lúka s voňavými kvietkami? Alebo veľká kĺzačka? Možno celý zábavný park! Pred obedom sa vracali dievčatá domov a v ruke držali novú knihu. Položili ju na stôl pred domom a šli obedovať. Lienka zvedavo priletela a prezerala si ju. Poznala všetky knihy, ktoré dievčatá mali, ale táto bola zvláštna. Boli v nej síce obrázky, ale pod každým akési divné čiarky, rovné i pokrútené, bodky i dvojbodky, háčiky i kopčeky. A vôbec nevedela, čo znamenajú. Dievčatá sa v kuchyni za oknom pri obede chichotali. „Evka, ja budem vedieť prečítať šlabikár už za dva mesiace, uvidíš!“ hovorila prvá. „A ja možno ešte skôr, lebo ja už niektoré písmena poznám! Aj číslice už viem písať! Mišo z tretej bé ma cez prázdniny niektoré naučil, aby som vraj nebola v škole hlúpa,“ vravela druhá. „Pani učiteľka ale povedala, že sa v škole všetci naučíme čítať, písať a počítať veľmi rýchlo, stačí chcieť. A ja veľmi chcem!“ „Aj ja veľmi chcem!“ Lienka mala uši natiahnuté ako struny. Naučiť sa čítať? Písať? Počítať? To chcem vedieť aj ja! Všetko to chcem vedieť čo najskôr! Chcem chodiť do školy! Aj s s Evkou, aj s Eliškou, a hoci aj s tým Mišom! A už nebudem len obyčajná lienka! Budem Lienka Školienka! A budem múdra! Najmúdrejšia na celej lúke, lebo ja chcem! Chcem, chcem! A letela domov, aby si aj ona pripravila stužky do vlasov, vyprala sukničku a vyčistila topánočky do školy. Školienka sa rozhodla stať sa školáčkou-prváčkou. |
|
1. rozprávka : Školienka ide do školy |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|