|
Denysa |
|
10. rozprávka : Ako Školienka zistila, že príroda zaspáva |
|
V jeden novembrový deň pani učiteľka na prírodovede rozprávala v škole o tom, že príroda sa chystá na zimu. Ľudia si na studené dni chystajú teplé oblečenie a obuv, kúpia vrece zemiakov a dajú si ho do pivničky. „Aj zvieratká, rastliny a celá príroda sa pripravujú na dlhé obdobie, ktoré musia prečkať. Aké zmeny sa dejú na jeseň v prírode?“ „Opadávajú listy zo stromov!“ povedal Kubko. „Keď prídem domov z družiny, je už skoro tma a mama ma nechce pustiť von,“ posťažovala si Martinka. Eliška pokračovala: „Nášmu psovi vypadáva letná srsť. Namiesto nej mu rastie nová - hustá.“ „To preto, aby mu nebolo v zime chladno,“ múdro doplnil Riško. „A niektoré zvieratá sa ukladajú na zimný spánok,“ prispela do rozhovoru Nikolka. Vtom zazvonilo. „Výborne, výborne,“ pochválila pani učiteľka deti. Nabudúce sa ešte o tom zimnom spánku porozprávame.“ Čo to je ten zimný spánok? uvažovala Školienka. Ale nevedela to presne. Hneď po vyučovaní sa pobrala za Kolomeľom. Ten určite bude vedieť, čo to znamená. „Mnohé zvery spia si v zime, mesiace ich nevidíme... Snáď motýľ so zlatými krídlami všetky záhady nám odhalí!“ „Ale ako ho zavolať?“ „Nič, len zavrieť oči a veľmi si to priať...“ A tak obaja zatvorili očká a veľmi mysleli na to, aby Motýľ so zlatými krídlami prišiel. „Dobrý deň, zvedavci! Len poleťte so mnou, niečo vám ukážem!“ počuli zrazu vedľa seba. To sám Motýľ so zlatými krídlami prišiel a volal ich, aby ho nasledovali. Doleteli k prvým stromom na kraji leta: „Pozrite, tento strom už stratil takmer všetky listy. Je to preto, že v chladnom období nedostáva dosť vodičky, aby mu listy ďalej rástli.“ „A pred tým, ako opadali, šriatkovia ich nafarbili!“ vykríkol Kolomeľ. „Nie škriatkovia,“ zasmial sa Motýľ, „to preto, že je skoro tma. Stromy si zelenou farbou vymaľujú listy, len keď majú svetlo. Na ostatné farby ho toľko nepotrebujú.“ Vtom zbadali veveričku Hopku, ako poskakuje hore-dolu po konári. Medzi tým si popod fúziky čosi šomrala: „Tu to bolo... určite tu to bolo... alebo tamto?“ „Čo sa jej stalo? Niečo zabudla?“ „Áno, veveričky sú veľmi zábudlivé... A Hopka si isto nachystala zásoby, ale teraz nevie kam.“ „Myslíš zásoby na zimu?“ „Veru tak. Veveričky, škrečky a jazvece sa uložia na jeseň na zimný odpočinok. Ale často sa budia, aby sa najedli.“ Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá Píše pre deti: Silvia Havelková |
|
Pôvodne mala mať dnešná hodina viac zameranie prírodovedné a poznávacie. Plán bol okrem rozboru textu jednoznačný : zobrať encyklopédie, pohovoriť o tom, čo je to za kniha, na čo slúži a vyhľadať spoločne spomínané zvieratká z rozprávky. Potom sme mali zobrať obrázky, pomenovať živočíchy na obrázkoch a rozdeliť ich na skupiny takých, ktoré spia po cely rok zimným spánkom, ktoré sa budia, aby sa priebežne najedli zo svojich zásob, tie čo nespia cez zimu a tie, čo sa sťahujú. Nuž plány sú na plánovanie, ale vždy sa ich do bodky nepodarí splniť. A tak sa aj stalo. Keď dnes deti videli ježkov kožuch, masku veveričky a medveďa, hlavu žabky, deti chceli hrať rozprávkové príbehy. A tak si zahrali, ako Veveričky Hopka hľadá oriešky a zoznamuje sa s novými kamarátmi. V teplom lístí sa zasa skamarátili Ježko / podľa Miňa - Hrabajko / a Medveď Brumko a bratsky sa podelili s teplou listovou perinou do brlôžka. Zasmiali sme sa aj na kŕkajúcej žabe, čo z ničoho nič stuhla, keď zašlo slniečko. Aj Školienka skúšala všeličo, aby ju rozhýbala, pohla sa však, až keď opäť zasvietilo slnko. Až keď sa deti „vyhrali“, dostali sme sa aj k úlohám. No na encyklopédie čas nezostal. Nuž čo, nabudúce... Dnes sa milo prekvapilo, ako deti využili v dramatizácií v okamihu predstavovania básne z vystúpenia, ktoré pripravujeme. Bolo to skvelé, že deti dokážu použiť vhodne niečo, čo do príbehu podľa textu vlastne nepatrilo. |
|
Tento projekt podporuje Konto Orange, Penta a Občianske združenie Poza školu . |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|