Denysa

15. rozprávka:

Ako Školienka navštívila Vitamínové údolie

späť

Tento projekt podporuje Konto Orange, Penta, firma Lieskovec  a OZ Poza školu .

Bola studená zima a deti v triede akosi chorľaveli. Maxo a Alan pokašliavali, Maťka vracala. Mária musela ostať doma, lebo mala teplotu. Pani učiteľka hovorila, že treba jesť najmä ovocie a zeleninu. V nich sú vitamíny, ktoré sú potrebné na boj s chorobami.

Školienka si to všetko zapamätala. Keď podvečer prišla domov, odkrojila si kúsok z jabĺčka, ktoré mala vo svojej komôrke. Sadla si za stôl, ujedala z neho a premýšľala. Ale aj tak si nevedela tie vitamíny predstaviť... Ako asi tak vyzerajú? Sú ako zelení marťankovia v  červených nohaviciach a farebným šálom? Alebo skáču ako žabky a podobajú sa skôr na zvieratká? Veľmi túžila stretnúť nejaký vitamín... ale taký, ktorý by mal oči a ústa... Po hlávke ju z ničoho nič pohladil Motýľ so zlatými krídlami. Nevedela, ako s dostal do jej domčeka. „Keď si to tak veľmi želáš, vezmem ťa do Vitamínového údolia...“ Školienka prikývla. Chytil ju za ruku a otvoril vchodové dvere na domčeku. Tam sa vo vzduchu vznášal čudesný koráb. Trochu sa podobal na misu od ovocia. Z boku sa otvorili sklápacie dvierka. Motýľ so Školienkou doň nastúpili. Sadli si na pohodlné žlté sedadlá v tvare banánov, pripútali sa a koráb sa  dal do pohybu. Školienka nevidela na cestu, pokukovala po stenách, na ktorých bolo pestrými farbami namaľované ovocie od výmyslu sveta. Onedlho cítila, že zastali. „Tak, sme na mieste, vysadáme,“ povedal Motýľ so zlatými krídlami. Len čo Školienka vystúpila z korábu, nestačila sa čudovať. Všetko v tom svete bolo farebné, slniečko príjemne hrialo. Pribehol k nim zhluk malých trpaslíčkov, každý v inej čiapke. Na tričkách mal každý z nich namaľované nejaké písmeno. Videla veľké tlačené A, E, D, K i B spojené s číslicami. „Vitaj, Školienka,“ povedal jeden z nich. „Ja sa volám C. Už ťa čakáme. Ukážeme ti náš svet.“  Vitamíniky chvíľku poskakovali okolo Školienky. Náhle začula čudné zakvílenie. Bol to nádherný maličký pomaľovaný vláčik s kolieskami. Nastúpili do neho. Bol však taký malý, že Motýľ si musel dal dať pozor, aby  si nepolámal krídla a Školienka si prichytila tykadielka, aby nezavadila o jeho striešku. Vláčik sa vydal na okružnú jazdu. Vitamíny ukazovali Školienke, kde bývajú. Vláčik šiel celkom tichučko, bol poháňaný energiou zo slniečka, takže z neho nešiel žiaden dym. Školienke sa dokonca zdalo, že vonia ako červené sladké jahody.

Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá               Píše pre deti: Silvia Havelková

Dnešná rozprávka bola určená na vzdelávanie a hlavne ochutnávanie ovocia. Rozprávka je úvodom do nášho ovocného týždňa ( pozri tu ). Zámerom bolo podať deťom čo najviac informácii o vitamínoch v ovocí a tak ich podvedome presvedčiť, že ovocie je dôležitou zložkou našej potravy. Po rozbore obsahu rozprávky sme sa venovali poznávaniu ovocia. Na vytlačených obrázkoch mali ovocie bežne dostupné ale i také, ktoré málokto pozná. Dnešným dňom sme začal našu veľkú súťaž Ovocný týždeň a tak každý z triedy mal súčasťou raňajok ovocie. Príjemne som bola prekvapená, keď každý z aktovky vytiahol ďalšie ovocie. Alex dokonca  priniesol čínsku hrušku a dal nám z nej ochutnať. Spoločne sme ochutnali pomelo veľké ako hrom. Chutilo všetkým. Väčšina detí pomelo ešte nevidela  a ani nejedla. Objav sme si zaznačili do zápisníčkov. Nuž a potom sme si išli nakresliť obrázky s čarovným lietajúcim korábom, trpaslíčkami vitamínikami, krajinu Ovocného údolia, Školienku, čo rada je ovocie .... Opäť nám hodina nestačila a tak sme si pomohli prírodovedou, veď sa učíme o chorobe a zdraví. Dnešný deň deťom ubehol ako voda. Na tretiu vyučovaciu hodinu  k nám prišli na návštevu i budúci prváci.