|
Denysa |
|
Tento projekt podporuje Občianske združenie Poza školu. |
|
2. rozprávka : Školienka nemá aktovku |
|
Už prešlo pár dní a Školienka usilovne lietala s deťmi do školy. Páčilo sa jej tam, pani učiteľka vymýšľala pre deti zvláštne hry, aké doteraz nepoznala. Jednostaj sa ich na voľačo vypytovala, deti pekne odpovedali a mnohokrát sa na tom veľmi zabávali. Stále sa tam však necítila najlepšie. Akoby jej niečo chýbalo. Ešte viac to pocítila, keď deti vytiahli zo svojich čudných kufrov ešte čudnejšie veci. Tými ťahali po papieri, ale i v knihách, ktoré sa jej hneď od začiatku zdali podozrivé. Veď aj ona také niečo potrebuje! Ale kde to zohnať? A tak – aj keď vedela, že sa to nepatrí, počúvala potajme Evkin a Eliškin rozhovor. „Mamička mi musí kúpiť ešte temperové farby a úbor na cvičenie,“ povedala Eliška. „Ja úbor už mám, ale farby tiež ešte nie. Musím povedať babičke, aby so mnou šla do obchodu so školskými potrebami,“ odpovedala Evička. Ahá, povedala si Školienka, tak je to! V obchode! Čudujte sa alebo nie, ale i hmyz má svoj obchod. Našli by ste ho na konci lúky, hneď za veľkou okolicou mäty piepornej. Školienka do neho nechodila často, niekoľkokrát tam bola s mamičkou. V obchode predával ufrflaný lúčny koník Cyprián. Ufrflaný bol možno preto, lebo koníky zvyknú poskakovať po celej lúke, hopkajú si hore a dolu, no tento celý deň poskakoval na jednom mieste – hop a hop. Školienka sa rozhodla, že tam zájde. Možno nájde presne to, čo potrebuje.... Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá Píše pre deti: Silvia Havelková |
|
Komunikačné cvičenia sa viazali na rolové hry k dejovej časti, ako Školienka nakupovala v Obchode pod Lopúchovým listom u predavača Cypriána. Okrem školských potrieb si Školienka mohla kúpiť i mätový čaj, ak vedela pekne pozdraviť, osloviť, poprosiť , poďakovať a pozdraviť na rozlúčku. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|