Denysa

21. rozprávka:

Ako Školienka zorganizovala Lúčnu olympiádu

späť

Tento projekt podporuje Konto Orange, Penta, firma Lieskovec  a OZ Poza školu .

V škole sa deti rozprávali o olympiáde a pani učiteľka na telesnej výchove vymyslela zopár disciplín, v ktorých si deti mohli porovnať sily. Deti behali, skákali do výšky i do diaľky.

Školienke sa to tak zapáčilo, že hneď najbližší víkend sa rozhodla, že zorganizuje súťaženie aj na ich lúke.

 

Pripraviť všetko na preteky nebolo ľahké. Veľmi však pomáhal Koník Cyprián, ktorý mal vo svojom obchode veľa dôležitých vecí – červenú bobuľu jarabiny, ktorá mala slúžiť ako loptička na hod do diaľky, mäkké steblá trávy, ktorými sa dá všetko uviazať, kúsky farebných kried na vyznačenie trate... Všetci sa pri práci činili. Čmeľ Kolomeľ vymyslel činky – na oba konce triesky z dubového dreva priviazal dva statné kamienky. Aby sa sila dala porovnávať, urobil také činky rovno tri – tá prvá mala zavesené kamene najľahšie, posledná najťažšie pre supersiláka. Fúzač Batocera mal na starosti merač skokov do výšky, lebo je najvyšší. Stonožka Stanka plietla namiesto ponožiek vlajku Lúčnej olympiády a Dedko Roháč zasa ako predseda poroty spisoval na veľký list, kto bude v ktorej disciplíne pretekať. Trošku sa mu pri tom triesla ruka, ale mal z toho úprimnú radosť. Dážďovka Anka vyznačovala bežecké trate, dokonca i lenivé vretienky pomáhali Mole Zoji pri čistení štadiónu a okolia. A Lienka Školienka dávala na všetko pozor a s Cypriánom pripravovala ceny pre víťazov. Okrem toho piekla obrovské množstvo buchiet, aby sa ušlo všetkým. Mucha Bombucha lietala ponad lúku s listom stočeným do tvaru trúby a vykrikovala: „Pozor, pozor! Každý, kto chce súťažiť v Lúčnej olympiáde, nech sa zajtra popoludní dostaví na štadión pri starom dube!“

Oznam počul aj Slimák Jeremiáš. Tak rád by si zasúťažil! Ale ako sa dostať od potoka k starému dubu za tak krátky čas? Lienky, čmele, muchy alebo motýle to preletia. Lúčny koník preskacká. Ale čo taký slimák, s celým domom na chrbte? „Bombucha! Bombucha!“ volal Jeremiáš. Bombucha ho začula a priletela k nemu: „Ahoj, Jeremiáš, čo sa deje?“ „Chcel by som súťažiť,“ vysvetľoval, veľmi pomaly, pomaličky Jeremiáš, „ale do zajtra sa asi nestihnem dostať k štadiónu...“ Bombuche to prišlo smiešne, veď to nebolo vôbec ďaleko a uškrnula sa. „Nesmej sa mi, Bombucha. Ty so sebou nenesieš celý dom ako ja...“ Bombuchu to zamrzelo. To je pravda, Jeremiáš má naozaj veľký náklad. „Tak dom nechaj tu, prídeš si poň neskôr,“ navrhla Mucha Bombucha. „Ó, to nie! Môj dom som si sám vyrobil. Som naň pyšný. Ešte by sa mi doň niekto nasťahoval! Môj príbuzný, ktorý býva v stredozemnom mori, tak na chvíľu opustil svoju ulitu a hneď sa mu do nej nasťahoval nejaký rak pustovník! Ja tak dopadnúť nechcem!“ Bombucha to chápala. „Uvidím, možno so Školienkou niečo vymyslíme...“

 

Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá               Píše pre deti: Silvia Havelková

 

 

Dnešná rozprávka ponúkala viacero možností, ako pracovať s motívom. Ja som si vybrala jednoduchý brainstorming. Deťom som prečítala časť textu, ktorý je aj na tejto webovej stránke zverejnený.  Úloha bola jednoduchá: Ako by ste vy vyriešili problém so Slimákom Jeremiášom a Lúčnou olympiádou. Najskôr prichádzali jednoduché odpovede typu: Mucha by ho mohla odniesť, Cyprián by sním mohol odskackať, Batocera by si ho vyložil na plece. Potom však začali uvažovať, kto je väčší a kto menší, či by to zvládli. Prichádzali potom ďalšie návrhy typu: Zavolali by vážku ako lúčny vrtuľník, ten by to zvládol. Jakub navrhol: „Urobili by z trávy katapult a vystrelili ho.“ ( to potom diskutovali o rozbití domčeka ) Miňo navrhol: „ Vyrobili by veľkú šmýkačku a odšmykli by ho tam ako na tobogane“ . Tu sa našla chyba, nevyšiel by po schodoch, nemá nohy. Potom Jakuba napadol Motýľ so zlatými krídlami, ktorý dokáže splniť tajné želania: „ Mal by si želať, aby mu pričaroval nohy.“ No to sme zamietli, lebo potom by mohol mať každý želanie, aby vyhral. Tu sa krásne téma rozvinula do rozprávania o dopingu v športe a fair play  hre.  Nápadov bolo plno, od zložitých systémov trampolín až po skateboart. Vo vymýšľaní sa doslova vyžívali. Potom sme z návrhov vybrali tri tipy, ako sa to skončilo, text sme dočítali a porovnali s návrhmi.

Potom sme si dali malú špeciálnu disciplínu, ktorou je možné napodobniť pomalú chôdzu slimáka. O chvíľu sa striasla trieda skutočnou súťažnou náladou. Deti si obliekli kostýmy, do rúk zobrali 2 kancelárske papiere.  Určenú krátku trať bolo treba prejsť pomocou dvoch papierov, pričom treba papier pod nohami prekladať. V olympijskom súboji zvíťazila Lienka Školienka a Koník Cyprián. Najväčšiu silu v spieraní predviedol Čmel Kolomeľ.