Denysa

22. rozprávka:

Školienka predstavuje Mravca Vymýšľavca

späť

Tento projekt podporuje Konto Orange, Penta, firma Lieskovec  a OZ Poza školu .

Jedného dňa prišla Školienka do triedy a všetky deti sedeli  alebo postávali okolo Alexa a vadili sa. „Ale to tak nemôže byť!“ volala Mária. „Presne tak, vymýšľaš si!“ pridala sa Evka. Chlapci váhali, ale tiež sa pripojili k dievčatám. „Si obyčajný klamár!“ povedal Alan. Školienka najskôr nechápala, čo sa deje. Až o chvíľu si domyslela. Alex rozprával, že má doma veľkého dinosaura, na ktorom sa dá voziť. To by možno deti verili, lebo taký sa dá kúpiť obchode. Ale keď Alex povedal, že ten dinosaurus si s ním každý večer umýva zuby, číta Alexovi rozprávku a hrá sa s ním pexeso, to všetkým pripadalo ako výmysel. Školienka sa nahlas zachichotala. „Čo sa smeješ, ani si to celé nepočula!“ oboril sa na ňu nadurdený Alex.

„Smejem sa preto, lebo jeden obyvateľ našej lúky sa na teba veľmi podobá!“ „Podobá? Vari má krátke vlasy a nosí rifle?“ pochyboval Alex. Ostatné deti spozorneli a ostali ticho. „Nie. Vlastne je celý hnedý a má veľkú ritku...“ objasňovala Školienka. Pri tejto vete sa všetky deti zasmiali. „Ale ja nemám veľkú ritku!“ ohradil sa Alex skoro urazene. „Nemáš, to je pravda. Vysvetlím ti to... To bolo tak...

„Školienka, poď von, zájdeme spolu za Dedkom Roháčom!“ zavolal na mňa Čmeľ Kolomeľ, „možno mu je drevo ťažké, pomôžeme mu ho preniesť v taške!“ a zakýval veľkou farebnou kabelou. Rýchlo som sa obliekla, lebo vonku ešte bolo chladno a vybehla som von. Ako si tak kráčame, stretli sme mravca. Uklonil sa: „Dobrý deň! Kam idete?“ „Ideme k Dedkovi Roháčovi, či nepotrebuje pomôcť,“ povedala som. „Jáj, to aj ja pomáham rád. Raz som pomohol istému Jackovi, keď zasadil fazuľu a tá vyrástla vysoko vysoko do neba!“ Kolomeľ sa pozrel na mňa a potom znova na mravca: „To som už počul niekde... či sa mi to s niečím pletie?“ „A pomáhal som aj jednému malému... ako sa to volal...  Janko... Janko Hraško! Keby nie mňa, určite by sa utopil v polievke!“ Teraz som aj ja spozornela: „Ale veď...“ No mravec ma nepustil k slovu. „No najväčšmi som pomohol takému dievčaťu... Volala sa Marienka. Mala aj brata Janka. Oboch by naskutku zjedla zlá Ježibaba, keby nebolo mňa!“

 

Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá               Píše pre deti: Silvia Havelková