Denysa

23. rozprávka:

Školienka a veľká voda

späť

Tento projekt podporuje Konto Orange, Penta, firma Lieskovec  a OZ Poza školu .

Zima pomaly odchádzala. Prezrádzalo to najmä počasie, pretože nemrzlo a namiesto snehových vločiek z tmavých mračien padali kvapky dažďa.  Svetlo bolo akosi dlhšie, vtáčiky ráno vyspevovali a z lesa sa valila voda z topiacich sa snehov a ľadov. Hukot potôčika bol neobyčajný. Školienka si ho pamätala z minulého roka, kedy sa práve zobúdzala. Vedela, že ešte stále nie je jar, ale už po nej každý túžil. Svet bol po zmiznutí snehu sivý a deti v škole i obyvatelia lúky akýsi unavení.

Školienka bola práve u Stonožky Stanky, keď pribehol Fúzač Batocera. „Školienka, Stanka, hrozná vec sa stala, potôčik sa rozvodňuje! Dedko Roháč hovorí, že voda z korýtka vytečie na lúku a môže sa stať, že niekomu zaplaví dom! Dážďovku Anku sme už presťahovali dočasne k nám, voda jej zaplavila spálňu i kuchynku!“ Stanka sa preľakla, pretože povodeň už zažila niekoľkokrát na svojej koži. Školienka však nevedela celkom presne, čo sa môže stať, keď sa vyleje veľká voda na lúku. „Utekám ďalej, varovať ostatných!“ zvolal ešte Batocera a zmizol vo dverách. „Ách, Školienka, hybaj, zbaľ si najdôležitejšie veci a musíme vyliezť na nejaký strom, ak by náhodou voda zaplavila naše domčeky!“ „Ale teta Stanka, môj domček voda nezaplaví. Mám ho vyššie ako napríklad ty...“ „Len aby si sa nečudovala...“ dodala Stanka a začala hádzať svoje veci do veľkej truhlice, ktorú mala v izbietke. Keďže sa Školienke zdalo, že si ju Stanka už nevšíma, zavolala len „ahoj“ a rozhodla sa, že zaletí k Čmeľovi Kolomeľovi. Ten si na ňu isto nájde čas. Cestou stretla vystrašenú Muchu Bombuchu s veľkou taškou plnou haraburdia. „Rýchlo, Školienka, už máš zbalené dôležité veci?“ Potôčik sa každú chvíľu rozvodní!“ „Nie!“ skríkla troška nahnevane Školienka, „a ani sa baliť nebudem!“ „Ale to by si sa mala, čo ak práve tvoj domček zasiahne vlna vody?“ Ale Školienka ju nepočúvala a letela ku Kolomeľovi.

Kolomeľ však práve zatváral dvere na svojom domčeku. V ruke držal... áno, tašku s vecami. „Školienka! Už si sa...“ „Nie! A ani sa baliť nebudem!“ prerušila Čmeľa Školienka, „prečo sa všetci tak bojíte?“ „Školienka, s vodou nie sú žarty žiadne,  tvoj domček môže skončiť niekde na dne! Zbalení sú všetci naši kamaráti a radíme ti, pretože ťa máme radi!“ Školienka sa konečne poriadne zamyslela a zrazu ju napadlo, že ak by jej voda odniesla domček, nemala by kde bývať, spávať a ani si robiť úlohy. „Dobre teda, tak si skúsim niečo rýchlo zobrať!“ zavolala a ponáhľala sa domov.

 

Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá               Píše pre deti: Silvia Havelková