Denysa

24. rozprávka:

O tom, ako si Mucha Bombucha hrkla vína

späť

Tento projekt podporuje Konto Orange, Penta, firma Lieskovec  a OZ Poza školu .

 

Školienka sa práve vracala zo školy. Dnes sa celý deň pani učiteľka s deťmi rozprávala o tom, že nemáme jesť lieky, ktoré nám nepredpíše lekár alebo nedá mamička či ocko. A tiež nesmieme skúšať všetko, čo nájdeme v komore. Vo fľaši od malinovky môže mať babka odliaty čistiaci prostriedok. Keď ho vypijeme, môže nám byť veľmi zle. Vtom počula hrozný krik. „Strašné nešťastie! Strašné nešťastie!“ volala Stonožka Stanka až sa z všetky rastlinky otáčali.

Ihneď nastražila uši, odkiaľ Stanka volá. Kým doletela k nej, hlavou jej preletelo množstvo myšlienok, čo zlé sa mohlo prihodiť. Stanka sedela na kamienku a veľkou vreckovkou si utierala soplík a slzičky. Už pri nej stáli Koník Cyprián i Čmeľ Kolomeľ. „Vravím vám, leží pod mladým smriečkom, nehýbe sa...“ hovorila Stanka cez vzlyky, „je načisto mŕtva!“ „Kto?!“ preľakla sa Školienka. „Naša... naša Mucha Bombucha!“ Kolomeľ zavelil: „Nemôžem tomu uveriť! Idem to hneď preveriť!“ Školienka a Batocera neváhali a pripojili sa ku Kolomeľovi.

Bombuchu bolo pod maličkým smriečkom sotva vidno. Ale ležala tam - nehybná, špinavá a zapáchajúca. Školienka sa rozplakala a  Batocera ostal stáť so sklonenou hlavou. Kolomeľ pristúpil k Bombuche a opatrne sa nad ňu nahol. Vtom nahlas skríkol: „Fuj! Tá si tuším hrkla rum!“  „Aký rum?!“ prestala Školienka vzlykať, a priblížila sa k Bombuche a Kolomeľovi. Ucítila nehorázny zápach. „Tak my sa bojíme, že je zabitá, a ona je normálne opitá!“ nahnevane kričal Kolomeľ. „Čo to je o-pi-tá?“ spýtala sa Školienka. Kolomeľ sa zamyslel. „Pamätáš sa, ako si si do bobúľ konvalinky kusla? Najprv ti bolo príjemne, potom  prišla pachuť hnusná. Drogy tie sú nebezpečné  veľmi a alkohol to je podobná vec, ver mi.“ „Tak, tak, povedal Batocera. Alkohol je hnusoba! Len sa pozri na tú smradľavú Muchu Bombuchu! Nikto by ju teraz nechcel za kamarátku! A to len preto, že si včera voľakde vypila!“ „A to už ostane navždy o-pi-tá?“ „Ale čoby! Keď sa vyspí, bude ju bude bolieť hlava a nebude chcieť jesť, ale to prejde. No keby alkoholu vypila viac, mohlo by ju to aj zabiť. Alkohol je nebezpečný,“ vysvetľoval Batocera.  „Ale čo s ňou? Veď tu prechladne!“ strachovala sa Školienka. Mala pravdu. No nikomu sa nechcelo niesť takú špinavú smradľavú Bombuchu k sebe domov. Napokon jej z listov vyrobili posteľ a ďalšími ju poprikrývali.

 

Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá               Píše pre deti: Silvia Havelková

 

 

V našej triede mimo chrípkovej epidémie začala vyvádzať choroba. Dnes nás bolo len sedem. Malo to zas výhodu, dnes sa dostalo všetkým všetko. Začali sme rozprávkou o Bombuche, ktorá získala nepríjemnú skúsenosť—stretnutie s alkoholom a cigaretami.  Rozprávka bola strhujúca. Deti sa dozvedeli, ako sa práva ten, kto to prehnal  s alkoholom. Nevyhli sme sa ani tomu, že sme stvárnili muchu ako človeka, čo veľmi zapácha, nevie o sebe, povaľuje sa na zemi a nikto netúži si ho zobrať k sebe do príbytku. Ostatní z lúky však vedia, že len tak kamarátku nemožno nechať, že sa treba predsa len o ňu postarať. A tak muchu umývajú, sprchujú a ujme sa jej starý, veľmi skúsený Dedko Roháč, ktorý má už skúsenosti a vie, ako to vo svete chodí. Rozprávka má z významového hľadiska  dve časti. Po prečítaní prvej sme si dali diskusiu o tom, ako sa muche mohlo stať, že bola opitá. Tu sa u detí prejavilo to, čo sa vo svojom okolí dopočuli, možno sa v rodine prihodilo, ako rodičia už deti poučili a pod. Deti veľmi variabilne vymýšľali  možnosti, ako nevinne alebo i vlastnou vinou k tomu prišla. Druhá časť je rozprávanie Muchy Bombuchy o tom, ako sa to vlastne stalo. Východiskom je záver, kde je vypichnuté, že nie je kamarát ako kamarát, že opitý robí starosti ľuďom okolo seba a to, že dala prísľub, že už viac sa vyhne cigaretám i alkoholu.

Tému sme si aj zažili v dramatizácii, kde hrali všetky deti.  Na záver sme si pohovorili v Komunikačnom kruhu s Hovorníčkom. Deti hovorili ešte o tom, čo vedeli z televízie, filmov a života. Rozprávaniu nebolo konca. Zdá sa, že je to veľmi široká téma pre deti, kde majú čo povedať.

NÁŠ HOVORNÍČEK