Denysa

Tento projekt podporuje Občianske združenie Poza školu.

www.pozaskolu.sk

3. rozprávka : Ako Školienka zaspala do školy

späť

         Dni ubiehali a Školienka si zvykla ráno vstávať do školy. Deti už mali i prvé domáce úlohy, ale jej sa zdalo, že vyfarbovania a písania vlnoviek a čiarok je akosi priveľa.

         V jeden deň sa Školienka vracala domov zo školy. Septembrové slniečko pekne hrialo a priam volalo na deti, aby sa ešte vyšantili v jeho lúčoch. Ešte si musím dokresliť ten obrázok, ktorý nám kázala pani učiteľka, pomyslela si namrzene Školienka. Veru, priveľmi sa jej nechcelo. „Ahoj, Lienka!“ volali na ňu sestričky vretienky, „poď sa s nami hrať!“ Vretienky, malé červeno-čierne motýliky poskakovali v tráve a smiali sa o sto šesť. Veď úloha počká, povedala si Školienka, rýchlo hodila školskú aktovku do kúta a vybehla okamžite za nimi. Naháňali sa v tráve, šantili. Jój, dobre im bolo! Ale čas plynul akosi rýchlo. Fíha, to už je dosť neskoro, napadlo Lienku, napochytre sa rozlúčila s vretienkami a ponáhľala sa domov. Ešte rýchlo spapať večeru, umyť si zúbky... „Joj!“ Skoro by zabudla – „veď nemám urobenú domácu úlohu!“ Vytiahla pracovný zošit a peračník. „No čo, rýchlo ju urobím“. Ale pastelky v peračníku boli zatupené, kresliť sa s nimi nedalo. A tak si Školienka najprv zastrúhala ceruzky, až potom začala robiť domácu úlohu. Očká sa jej od únavy privierali a práca jej akosi dlho trvala. Napokon obrázok predsa len dorobila. Unavená vošla do postieľky a tuho zaspala...

                                                                                                  

Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá                Píše pre deti: Silvia Havelková

Po rozbore textu sme sa vcítili do hlavných postáv príbehu a vyskúšali sme si rolové hry: Vretienky a Školienka, Školienka a dážďovka Anka. Deti si skúsili, aké je byť v triede so Školienkou a ukázali sme si, ako sa ospravedlniť, keď zaspíme a zabudneme si školské pomôcky. Deti si dokonca vybrali aj pána učiteľa do našej triedy.

Na záver sme si zalietali ako kŕdeľ malých veselých Vretienok  za melódie relaxačnej hudby s „prstienkovými motýlikmi“.