Denysa

30. rozprávka:

Školienka na koncoročnom výlete

späť

Tento projekt podporuje Konto Orange, Penta, firma Lieskovec  a OZ Poza školu .

Končil školský rok. Slniečko sa viac a viac usmievalo a volalo deti von. Oznamovalo im, že onedlho začnú veľké prázdniny.

„Deti, v piatok pôjdeme do zoologickej záhrady!“ oznamovala pani učiteľka v triede. Celou triedou sa ozvalo hlasné „hurá!“ a žiaden z prváčikov sa už nemohol dočkať piatka.

Keď nadišiel dlho očakávaný deň, deti si ráno cestou do školy na chrbtoch neniesli školské tašky, ale malé plecniačiky s desiatou a fľaškami minerálky či džúsu. Dokonca nešli ani do triedy, ale stretli sa pred budovou školy a spoločne s pani učiteľkou počkali na príchod autobusu.

Školienka cestovala autobusom po prvý raz. Musela sa dobre držať. Ľudia si ani nevedia predstaviť, ako je pre malého chrobáčika ťažké v takom idúcom natriasajúcom sa autobuse sedieť na jednom mieste. Ale pre Školienku to bol zážitok celkom nový, a príjemný.

Keď deti s pani učiteľkou dorazili na miesto, pani učiteľka zopakovala základné pokyny: „Všetci sa budeme držať spolu. Zvieratká nekŕmime a nič im do voliér nehádžeme. Zvieratká nehladkáme, pokiaľ to nie je pri niektorom výbehu dovolené. Zvieratká nerušíme krikom.“ Všetci súhlasne prikývli, že sa podľa tohto budú správať.

Hneď pri bráne uvideli veľký nápis: ZOO. Pani učiteľka zakúpila vstupenky v búdke, na ktorej bolo napísané: POKLADŇA. Jej spolužiaci, len čo vošli k prvej klietke so sovami, prečítali nahlas: „Výr skalný.“ Výr zagúľal svojimi velikánskymi očami, akoby chcel povedať: No vy už ale viete krásne čítať! Školienka si hneď všimla, že tak, ako sa deti volajú dvoma menami – Alan Hájek, Adam Ďurec, či Eliška Valachová,  zvieratká majú  dve mená tiež – šimpanz učenlivý, slon africký, medveď hnedý, tiger sumatriansky.

Neverili by ste, ale Školienka sa týchto zvierat vôbec nebála. Nebála sa ani leva, ba ani nosorožca. Strach jej naháňali len plazy v teráriu. Stále mala pocit, že ju chameleón pozoruje, a že už každú chvíľku vystrčí svoj dlhokánsky jazyk a zhltne ju ako pralinku. Samozrejme, chameleón bol za sklom, a ešte k tomu bol poriadne najedený. Ale Školienka bola radšej opatrná.

Deťom sa páčilo všetko – zvieratká, výbeh s kozičkami, ktoré sa nechali hladkať, vystúpenie slona v sloňom pavilóne  i šmykľavky na záver. Výlet to bol nádherný. A pani učiteľka bola rada, že všetci pekne poslúchali. Ale na záver sa predsa len voľačo nečakané prihodilo. Deti práve sedeli na lavičkách vedľa preliezok a jedli svoje chlebíky od mamičiek. Riško už dlhšie poškuľoval po nádhernom papagájovi ara. Vypínal sa vo svojej voliére a žiaril nádhernými farbami. Tak veľmi sa ho túžil dotknúť! Keď sa pani učiteľka otočila, vyštartoval k nemu  a vopchal mu medzi pletivo svoj prst.

 

Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá               Píše pre deti: Silvia Havelková

A sme na konci. Dnes prišla naša posledná rozprávka. Samozrejme nám ešte zopár hodín do konca školského roku ostáva a budeme sa Školienke a jej kamarátom venovať. Budeme nacvičovať hry na vystúpenie, ktoré pre deti pripravujeme. Budeme sa viac učiť o hmyze a riešiť zábavné úlohy z lúky a prírody.

Dnes sme sa po prečítaní rozprávky venovali dramatizácii a riešili sme úlohy v PowerPoint prezentácii pod názvom Školienka v ZOO. Pre dramatizáciu sme si vybrali rozhovor Motýľa zo zlatými krídlami, ktorý sa rozprával so smutnou Školienkou zo záveru príbehu. Za celý rok deti urobili v dramatizácii veľké pokroky. Kým zo začiatku im bolo treba veľa našepkávať, keď nevedeli ako na to, dnes sa pred nami odvíjala krásna improvizácia, kde Miňo ( syn autorky rozprávok )ako lienka smútil za tým, že končí prvá trieda a už nebudú nové rozprávky o nej.

Potom sme sa venovali úlohám a rébusom. Deti mali ohromnú radosť, keď sa vystriedali pri interaktívnej tabuli. Učenie s tabuľou milujú. Vďaka vedeniu v škole máme už všetku techniku namontovanú tak, že ju nemusím každé ráno rozkladať. Je to obrovská výhoda. Myslím, že by takáto výbava triedy dnes mala byť štandardom.  Žiaľ nie je a ani tak skoro nebude.