Denysa

Tento projekt podporuje Občianske združenie Poza školu.

www.pozaskolu.sk

9. rozprávka : Školienka a mimozemšťan

späť

         Bolo chladné popoludnie. Školienka sedela doma, popíjala mätový čaj a prezerala si obrázkovú knižku o hviezdach. Veľmi ju to zaujalo. Zrazu začula krik a lomoz. „Školienka, Školienka! Poď sem! Prišla k nám návšteva z ďalekého vesmíru!“ kričali nezbedné vretienky a búchali Školienke pri tom na okienko. „Ako? Z vesmíru?“ strhla sa Školienka a razom otvorila dvere. „Ako to? Ako vyzerá? Kde je?“ netrpezlivo sa vypytovala Školienka. „Tam, za potôčikom, poď sa pozrieť!“ Školienke netreba dva razy hovoriť, keď sa deje čosi nevídané. Ale predsa len... „A nie je to nebezpečné?“ zrozpačitela Školienka. Vretienky pozreli na seba: „To nevieme. Ale predsa si nenecháš ujsť príležitosť vidieť návštevu z inej planéty – mi-mo-zem-šťa-na!“

Tak to si Školienka ujsť nechať nemohla! Doleteli k potoku a usadili sa za suché steblá trávy, aby ich nebolo vidno. „Pozri tam dolu,“ zašepkala jedna z vretienok, „tam sedí...“ A naozaj! Nepekné tmavé čudo z akejsi podozrivej hmoty čupelo pri potoku a nemotorne sa hmýrilo... Bolo podstatne väčšie ako lienka, ale Školienke sa nezdalo, že by mohlo byť nebezpečné. Po chvíľke pozorovania sa Školienka zrazu rozhodla: „Idem za ním!“ „Za ním? Počkaj, nevieš, či ti neublíži!“ Ale Školienka nepočúvala. Už si predstavovala, ako ju pani učiteľka v škole chváli, že práve ona sa prvá rozprávala s návštevou z ďalekého vesmíru!

Priletela bližšie k bytosti, ale sadla si predsa len trochu obďaleč. „Dob-rý deň!“ pozdravila Školienka nahlas a veľmi dôrazne. Bytosť sa na ňu prekvapene pozrela, ale nepovedala nič. Bola veľmi čudná a keď dvíhala nožičky a ruky, vyzeralo to, ako keby dajaká tučná víla tancovala o polnoci na lúke... Takého tvora na lúke ešte nebolo. „Ja som Lien-ka Ško-lien-ka. A vy? Ste zďa-le-ka?“ pýtala sa Školienka slušne a veľmi pomaličky, otvárajúc doširoka ústa.

 

Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá               Píše pre deti: Silvia Havelková

 

 

             Je úžasné, ako prváci robia pokrok. Samozrejme, že dramatické  a jazykové schopnosti sa vzájomne líšia, ale rozhodne každé dieťa postupuje dopredu. Dnes Evka / v kostýme Školienky / mi šepkala, keď som jej pomáhala s obliekaním, že ona nevie, či bude vedieť hovoriť ako Školienka.  Upokojila som ju, že ak bude potrebovať, troška jej našepkám. Na moje prekvapenie, postavila sa k úlohe veľmi tvorivo a zvládla to na výbornú, skvele.  Podobným spôsobom získavajú odvahu i ostatné deti.

Nikolka v úlohe cikády, o ktorej si všetci mysleli, že je návšteva z vesmíru, si to dnes užívala. Má veľa túžby zahrať si každú postavu, ale keď príde na lámanie chleba a má rozprávať, ako by sa jej zaviazal jazyk. Dnes zahrala cikádu skvele, hlavne vďaka tomu, že sme používali „posunkovú reč“  a cikáda vôbec neprehovorila. Novou postavou s kostýmom bol zázračný motýľ. Takto už máme kostým s postavou pre 9 detí z triedy.