Denysa

Tento projekt podporuje Občianske združenie Poza školu.

www.pozaskolu.sk

Školienkin herbár

späť

         Lopúch plstnatý vytvára v prvom roku ružicu prízemných listov a kvitne až druhým rokom. V Európe je hojný, no rastie i v severnej Ázii. Nájdeme ho na pustých miestach, v húštinách, na brehoch potokov a riek, na medziach. V liečiteľstve sa používa najmä jeho koreň (avšak len do času, kým kvitne, lebo potom drevnatie), ale zriedka i listy a semená. Jeho použitie je pri tráviacich poruchách, ale i ekzémoch. Poznáme ho napríklad aj ako zložku šampónov, pretože posilňuje rast vlasov.

 

         

                                                                                           Pripravuje pre všetkých z internetu a encyklopédií : Silvia Havelková

Mäta má nezameniteľnú chuť a vôňu. Hlavnou účinnou látkou mäty piepornej je mentol. No tá bola vyšľachtená a pestuje sa v záhradách.  Listy má tmavozelené s krátkymi stopkami, pokryté jemnými chĺpkami. S lupou môžeme na rubovej strane listov pozorovať žliazky, ktoré vylučujú éterický olej. Je dôležitou potravinárskou prísadou. Okrem osviežujúceho čaju sa čerstvé listy môžu s mierou pridávať do šalátov, výborne sa hodí k rybe, syru, tvarohu, tvorí základ mätových omáčok, používa sa ako ozdoba zákuskov zmrzliny...

Všeobecne mäta podporuje trávenie, činnosť žlčníka, tlmí nafukovanie a používa sa na zlepšenie chuti v čajovinových zmesiach.

Mäta klasnatá, mäta kučeravá, mäta vodná a mäta dlholistá sú všetko mäty bez mentolu. Majú rovnaké účinky ako mäta pieporná okrem účinkov mentolu. Silicu z mäty klasnatej lepšie znášajú ľudia citlivý na mentol a tak sa častejšie používa ako dochucovadlo do rôznych potravín a sladkostí.

Divozel malokvetý je neprehliadnuteľná rastlina, pretože dosahuje výšku 180 – 200 cm. Ide o dvojročnú bylinu rastúcu na kamenitých svahoch a násypoch. Jemné mäkké chĺpky na listoch chránia rastlinu pred vysychaním, hmyzom i pred pasúcim sa dobytkom, pretože dráždia sliznicu. Jasnožlto kvitne od leta až do jesene.

Divozel uľahčuje odkašlávanie, mierni dráždivý kašeľ, je nápomocný pri liečbe reumy a ťažko hojiteľných ranách. Vhodný je i na zastavenie hnačky.

Kostihoj je silná, často až 100 cm vysoká rastlina. Hneď si na nej všimneme chlpy a drsný povrch. Rastie na vlhkých lúkach, húštinách a priekopách. Je liečivou bylinou, ktorú používame pri poraneniach kostí i svalstva. Masť z kostihoja pomáha hojiť rany, uvoľňuje kŕče a bolestivosť svalstva. Zbiera sa najmä koreň.

Dub letný je mohutný listnatý strom z čeľade bukovité. Prirodzene sa vyskytuje v Európe, v Malej Ázii, na Kaukaze a v niektorých lokalitách severnej Afriky. Jeho koruna je mohutná a kôra tmavosivá, hrubo rozpukaná. Okraje listou sú vlnkovité. Plodom dubu je žaluď v kalíšku.

Korkový dub nájdeme v Stredomorí, na Pyrenejskom polostrove a v severnej Afrike. Vysoký býva až 20 m. Dožíva sa asi 150 až 200 rokov. Žalude korkového dubu majú až 3 cm.

Z kôry korkového dubu sa vyrába korok. Kôra sa  prvýkrát sa získava z dvadsaťpäťročného duba. To sa opakuje každých 6 až 12 rokov až do konca jeho života. Znamená to, že z jedného stromu môžeme získať korok asi 17-krát za jeho život. A tak zatiaľ čo na sto štvorcových metrov borovicových obkladov alebo parkiet treba sťať 15 stromov, na korkové podlahy nie je potrebný ani jeden strom. V Portugalsku podľa platných zákonov sa musí za každý sťatý korkový dub zasadiť aspoň jeden nový strom.

Z korku sa vyrábajú spomínané parkety, obklady, zátky na fľaše a pod..

Levanduľa pochádza zo západného Stredozemia, ale pestuje sa aj u nás. Jej využitie je všestranné. Pomáha aj pri zdravotných problémoch napr. boleniach hlavy či celulitíde, pri popáleninách, je vynikajúcim kozmetickým prostriedkom a jej protizápalové účinky pôsobia blahodarne proti vyrážkam, ekzémom, lupienke a dermatitídam, nádherne vonia odpudzuje mole... Nádherná je i v záhradách či kvetináčoch.

 

 

 

Rumanček pravý rastie ako poľná burina a na rumoviskách. No odvar alebo čaj z jeho kvetov pôsobia proti zápalovým chorobám a pri chorobách tráviaceho traktu. Okrem toho znižuje bolesť, hojí rany a bráni tvorbe jaziev.

Pôvodne rástol v južnej Európe a v oblasti Stredomoria. V priebehu doby sa pestovaním postupne rozšíril i do iných teplejších oblastí Európy i do Ameriky a Ázie. V južných oblastiach sa pestuje v poľných kultúrach.

Na Slovensku a v Česku rastie celkom hojne na celom území od nížin až do podhoria.

Harmanček sa využíva často i v kozmetickom priemysle.

 

Borovica

Borovice na našom území zastupuje viacero domácich druhov. Z nich najznámejšia, borovica lesná, ktorú voláme aj  borovica sosna. Na otvorenom priestranstve je tento strom široko rozkonárený, v obmedzenom priestore je však úzky. Dosahuje výšku 35 m. Vo veľkých nadmorských výškach rastie u nás aj borovica limbová, vysoká asi 20 m. Borovica horská, známa ako kosodrevina, je ker, ktorý nachádzame v horských oblastiach. Pomerne častý u nás zdomácnený druh je aj borovica čierna. Plodom borovíc je šiška.

Jedľa

Jedľa biela u nás dosahuje výšku 40 m. Plodom je valcovitá, vzpriamená tmavohnedá šiška, dlhá do 15 cm. Šišky sa vyskytujú často len na vrchole stromu. Jedľa u nás netvorí samostatné spoločenstvá, rastie spolu s bukmi. Dožíva sa až 500 rokov. Často sa používa ako vianočný stromček.

 

 

Imelo

O imele sa hovorí, že prináša šťastie. Je to asi preto, lebo pôsobí zázračne – jeho plody dozrievajú až v decembri, čo je v ríši rastlín absolútna rarita. Po celý rok je zelené, čo tiež nie je častý jav. Z mladých konárikov, najmä z lístkov, sa vyrábajú liečivá, ktoré znižujú krvný tlak, tlmia bolesť hlavy, zastavujú krvácanie... Druidi – keltskí kňazi ho stínali striebornými kosákmi, aby imelo nestrácalo svoju magickú moc.

Zaujímavé je, že imelo vyklíči len na kôre iného stromu. Je to parazit, ktorý napáda listnaté i ihličnaté stromy, vyhýba sa však dubu. Z napadnutého stromu čerpá vodu a živiny, no strom neoslabuje natoľko, aby ho zabil. To sa stáva, iba ak na jednom strome žije viac imiel.

Vek imela sa dá ľahko určiť podľa počtu článkov vetvičiek. Počas jedného roka pribudne len jeden, no imelo sa môže dožiť až 70 rokov.

Zo stromu na strom sa imelo rozširuje vďaka vtákom, ktorí zjedia jeho plody a vo výkaloch sa semeno dostane do koruny stromu, kde začne klíčiť dvomi až tromi smermi, čo je u rastlín tiež neobvyklé. Je to preto, aby sa jeden z korienkov určite zachytil na kôre a imelo prežilo.

 

 

 

 

Hovorí sa, že ak muž pobozká svoju milú na štedrý deň pod imelom, bude ich láska pretrvávať sedem rokov.

Ruža šípová je ker, ktorý pozná každý. Keď odkvitnú jeho utešené kvietky, vytvorí plody - šípky. Zbierame ich zrelé a tvrdé. Šípky sa zväčša melú alebo prekroja a sušia prirodzeným teplom. Keďže obsahujú veľké množstvo vitamínu C a magnézium, čaj zo šípok je vynikajúci proti  smädu, celkovo regeneruje, posilňuje organizmus, pozitívne pôsobí pri prechladnutí, chorobách močových ciest a obličiek.

Starí Rimania používali šípovú ružu proti besnote. Podľa toho dostala aj pomenovanie, ktoré v preklade znamená "psia ruža".

 Zo šípok možno robiť zaváraniny, sirupy, kompóty alebo lekvár.

 

 

Konvalinka voňavá je asi 20 cm vysoká jedovatá rastlina, ktorú nájdeme takmer v celej Európe, v Ázii i v Severnej Amerike. Jej biele zvoncovité kvety pripomínajú strapec hrozna. Plodom sú jedovaté, jasno červené bobule.

K otráveniu môže dôjsť požitím stonky, listov, alebo zjedením červených plodov. Otráviť sa je možné aj vypitím vody z vázy, v ktorej boli konvalinky. Príznaky otravy sú nevoľnosť, zažívacie problémy, zvracanie, hnačky, zvýšené močenie a omámenosť, mdlosť a kŕče. Pri požití väčšieho množstva plodov je nutné vyhľadať lekára, pretože môžu nastať komplikácie s činnosťou srdca.

Konvalinka sa používa vo farmaceutike (ako liečivo), ale taktiež v priemysle  pri výrobe mydiel, voňaviek a šnupavých tabakov. Pestuje sa aj v záhradách ako okrasná rastlina.

 

 

12. rozprávka

16. rozprávka

Silybum mariánske alebo pestrec mariánsky

 

Pestrec mariánsky alebo sibylum mariánske, ľudovo mariánsky bodliak, je bodliakovitá bylina. Pôvodne bol udomácnený v oblasti Stredozemia, dnes sa často vysieva vo vidieckych záhradách ako okrasná a liečivá rastlina, no často tu zdivie. Liečivý účinok rastliny bol známy už v staroveku a používala sa proti chorobám žlčníka a pečene.

Pestrec účinne pôsobí na regeneráciu pečene poškodenú toxickými látkami, liekmi a alkoholom. Možno ho úspešne použiť pri akýchkoľvek otravách. Jeho rovnako priaznivé účinky boli zaznamenané i pri znižovaní hladiny cholesterolu v krvi ako aj preventívnom pôsobení pri ateroskleróze.

Ani po dlhšom čase nepôsobí toxicky a nemá vedľajšie účinky. Plody majú aj protihorúčkový účinok.

ďalšia stránka