Denysa

Tento projekt podporuje Občianske združenie Poza školu.

www.pozaskolu.sk

späť

         Vretienka obyčajná je14 až 18 mm dlhý motýlik, obyčajne sfarbený čierno-červeno. Napriek tomu, že je to motýľ denný, je radený medzi nočných motýľov (rozdiely sú najmä v tykadlách, tvare tela, šupinami krídel a denné motýle na rozdiel od nočných nemajú na okraji zadného krídla útvar nazývaný uzdička). Pomaly lieta z kvetu na kvet, ale zväčša len vysedáva na steblách tráv. Možno ich vidieť vždy viacero vedľa seba – žijú v kolóniách. Ich húsenice nájdeme na bôbovitých rastlinách. Vretienky majú zvláštnu obranu voči nepriateľom. Na spodnej časti hrude vylučujú žltkastý sekrét, ktorý obsahuje jedy – histamín a kyanovodík. Vtákom preto vretienky nechutia a keby ich zjedli, dokonca by im aj škodili. Ich krásne sfarbenie má všetkých predátorov varovať, aj keď ľuďom by ich jed vadil len v prípade, že by vretienku zjedli.

                                                                                         

        

                                                                              Pripravuje  pre všetkých z encyklopédií a internetu : Silvia Havelková

         Koník lúčny je u nás hojne rozšírený. Nájdeme ho v tráve na lúkach, či trávnatých rúbaniskách. Vŕzgavý zvuk, ktorým nás upútajú, vydávajú trením stehien zadných nôh o stvrdnutú plôšku na predných krídel. Každý druh koníka vydáva iný zvuk, podobne ako každý vták inak spieva. Niektoré koníky dokážu skočiť 20 krát ďalej, ako je ich dĺžka tela. Je to asi tak, ako keby človek jedným skokom preskočil po dĺžke dva dlhé autobusy. Inak môžeme povedať, že skáču do vzdialenosti 150-násobku dĺžky svojich nôh.

Larvy koníkov (nymfy) sa nápadne podobajú na dospelých jedincov, ale chýbajú im krídla, preto len skáču. Potrava koníkov je rastlinná. Ich príbuzní  - rôzne druhy koníkov a kobyliek sú preto obávanými škodcami.

Školienkiní kamaráti

Dážďovka zemná dorastá do dĺžky 9 až 19 cm. Jej blízke príbuzné žijúce v Južnej Amerike a v Austrálii sa však pýšia svojim až 2 m dlhým telom.

Všetky opaskovce (pomenovanie dostali podľa opasku) majú zreteľné článkovanie. Nemajú tykadlá, ale na každom článku sú zväzky štetín.

Darmo by sme hľadali i ich oči. Namiesto nich majú v koži zvláštne tzv. fotoreceptorické bunky, ktoré pomáhajú v orientácii. Sú to obojpohlavné živočíchy, takže nerozlišujeme samičky a samčekov. Dážďovky zohrávajú veľkú úlohu pri prevzdušňovaní a zúrodňovaní pôdy a preto by sme ich mali chrániť. Dážďovky v priebehu roka dokážu premiestniť na ploche 1 ha celé tony pôdy.

Čmele sú zaujímavé tým, že svojim dlhým jazykom dokážu opeľovať aj kvety ako napr. ďatelinu, ktorú nedokážu opeliť iné včely. Je to tým, že čmele majú dlhý jazyk.

Hneď po zobudení zo zimného spánku sa čmele nasýtia nektárom z kvetov a hľadajú si vhodné miesto na založenie hniezda.. V ňom sa potom z nakladených vajíčok liahnu larvičky , ktoré sa asi po desiatich dňoch zakuklia. O dva týždne sa z kukiel liahnu čmele – robotnice, ktoré pomáhajú matke pri starostlivosti o hniezda a ďalšie larvy a prinášajú potravu. Až koncom leta sa okrem samčekov liahnu aj nové mladé samičky. Tie po oplodnení samostatne prezimujú. Robotnice aj samčeky na jeseň hynú a opustené hniezda zanikajú.

 

Čmeľ zemný je veľký 24 až 28 mm a často sa hojne vyskytuje na trávnatých stráňach, medziach, lúkach a poliach. Obyčajne hniezdi v zemných dierach alebo pod koreňmi. Je zákonom chránený.

Stonôžka obyčajná je bežná, gaštanovo sfarbená, asi 3 cm dlhá stonožka. Napriek tomu, že sa jej hovorí stonožka, má len 15 párov nôh. Počas dňa je ukrytá pod kameňmi, z kôrou starých pňov, stromov a podobne. V noci vylieza a loví. Jej potravou je drobný hmyz, mäkkýše, červy.

Najväčšie stonožky, žijúce v Južnej Amerike, dorastajú do dĺžky 30 cm.

 

Roháč obyčajný je obyvateľom listnatých lesov, najmä dubových. Samček má typické parohovité hryzadlá a býva  35 - 75 mm dlhý. Samička je o niečo menšia, hryzadlá má krátke, zakončené jednoducho. Dospelé chrobáky sa objavujú na jar a zhromažďujú sa na poranených stromoch, z ktorých vyteká sladká miazga. Okrem miazgy sa živia prevažne lístím stromov. O samičky a zdroj potravy zvádzajú samčeky súboje.

 

Samička kladie vajíčka do práchnivejúceho starého dreva (napr. pňov a kmeňov listnatých stromov), z ktorého sa larva – pandrava vyvíja 3 až 5 rokov Po zakuklení sa liahne dospelý chrobák, no jeho život je však obmedzený len na niekoľko týždňov. Roháč obyčajný meria až 10 cm a je najväčším stredoeurópskym chrobákom. Je užitočný a chránený.

 

Cikády sú preslávené svojím spevom. Zvuk vydávajú len samci a to tak, že v prednej časti bruška majú dva silné svaly upínajúce sa na doštičku a tú rozkmitáva prúd vzduchu. Zvuk môžeme počuť len cez deň.

Sú bylinožravé, pijú šťavy rastlín. Samičky cikád kladú vajíčka do zárezov, ktoré robia do konárov stromov. Ich larvy žijú v zemi a živia sa šťavou z korienkov rastlín.

Pod zemou strávia - podľa druhu - od dvoch rokov a viac. Najviac si tam pobudne larva cikády sedemnásťročnej, ktorá dospieva až po sedemnástich rokoch.

Niektoré druhy cikád stretneme aj na Slovensku.

Najznámejšie mole, šedasté nepekné motýliky, sú moľa šatová, moľa kožušinová, moľa teptová, moľa obilná. Podľa ich názvu si môžeme domyslieť, čo ich larvy asi najradšej papajú. Poznáme aj mole, ktoré sa volajú trochu inak. Častým návštevníkom našich komôr je napríklad zavíjač múčny, ktorý  spôsobuje škody nie len na múke, ale i na iných potravinách – na zrne, semenách, cestovinách, sušenom ovocí, kakau, orieškoch a mandliach.

 

Mucha domová je najznámejším druhom muchy. Žije 3 až 12 týždňov. Muchy sú nepríjemné, roznášajú choroby (v jednej chvíli sedia na kravskom hnoji a v druhej na našom jedle) a radia sa k najnebezpečnejším živočíchom. Napriek tomu muchy pomáhajú opeľovať rastliny a slúžia ako potrava pre množstvo iných živočíchov.

Muchy majú prekvapujúco vyvinuté zmysly - výborný zrak a ostrú chuť a čuch. Pre muchy sú typické dve veľké zložené oči, ktoré sa skladajú z tisícok šesťhranných šošoviek. Nimi dokonale rozlišujú farby a tvary.

 

 

 Pravé muchy nemajú zadné krídla. Namiesto nich majú malé výbežky - kyvadielka, ktoré vyzerajú ako paličky na bubon. To, že sa mucha dokáže udržať na každom povrchu, spôsobujú dva ostré pazúriky a prísavné vankúšiky na každej nohe. Bzučivý zvuk je spôsobený rýchlym kmitaním krídlom - asi 200-krát za sekundu.

Slimák záhradný je jeden najznámejší slimák u nás. Jeho ulita je vlastne vonkajšou kostrou, ktorá sa skladá z niekoľkých vrstiev. Keď sa poškodí, dorastie. Slimák sa do ulity môže celý zmestiť a dokonca zavrieť „dvere“ malou doštičkou – viečkom..

Hoci to znie veľmi nepravdepodobne, slimák má zuby. Sú umiestnené na drsnom jazýčku (odborne sa nazýva radula) a je ich veľmi veľa. Má ich niekoľko tisíc, ibaže sú veľmi maličké a pripomínajú kuchynské strúhadlo, na ktorom strúhajú rastlinnú potravu. Slimák však nepohrdne ani vajíčkami jeho príbuzných mäkkýšov slizniakov, čím je užitočný. Kratšie tykadlá na hlave sú sídlom hmatu, na dlhších tykadlách sú oči. Slimák záhradný je hermafrodit, to znamená, že nerozlišujeme samca a samicu, je obojpohlavný.

Mäso slimáka záhradného je obľúbenou pochúťkou v južnej Európe.

 

Fúzače svojou dĺžkou držia prvenstvo vo veľkosti chrobákov na celom svete. Najväčší je 20 cm dlhý (bez tykadiel) fúzač obrovský. U nás sa vyskytuje napr. 4 cm dlhý fúzač veľký, pričom jeho tykadlá sú ešte o 3 cm väčšie. Slúžia na vyhľadanie „správnej“ samičky, ktorá vypúšťa do ovzdušia aromatické látky – feromóny. Vďaka nim ju zacíti i na diaľku niekoľko kilometrov.

Fúzače ľahko rozpoznáme nielen podľa ich veľkosti a dlhých tykadiel. Je pre ne príznačný vŕzgavý zvuk, ktorý dokážu vydávať tak, že rýchlo pohybujú prednou časťou tela a ich jednotlivé diely panciera trú o seba. 

Krásne hnedé 7 cm fúzače Batocera s ohnivo oranžovými bodkami na krovkách a 10 cm tykadlami môžeme nájsť na najväčšom ostrove sveta –  Borneo v Malajzii.

Mravec žije vo veľkých spoločenstvách, v ktorých si všetci bez rečí delia prácu a vzájomne spolu komunikujú. Mraveniská majú predom premyslenú architektúru a mravce presne vedia, kde budú komôrky na potraviny, kde vetrania, kde sa budú liahnuť malý mravčekovia.

Mravce nielenže doja vošky, ale umelo si pestujú huby, niektoré dokonca rastliny, stavajú vetracie šachty a dokonca dávno pred ľuďmi vynašli tzv. „mravčí komunizmus,“ kde sa práca stáva zmyslom života a každý si berie to, čo potrebuje.

ďalšia stránka

ďalšia stránka